Chvojnica, Malinová, Nitrianske Pravno
Pravdepodobne druhé najväčšie ryžoviská zlata na Slovensku sa vyskytujú na svahoch pohoria Malá Magura medzi obcami Malinová a Chvojnica. Ryžoviská sa rozprestierajú na ploche niekoľkých km2 a odhadovaný objem premytého materiálu sa pohybuje medzi 5 - 12 miliónmi m3. Predpokladá sa, že sa tu podarilo získať 780 - 1890 kg zlata. Začiatky ryžovania a ťažby v oblasti Hornej Nitry siahajú do prvej tretiny 14. storočia, kedy vznikla banícka osada Nitrianske Pravno. Nemožno však vylúčiť, že tu pôvodne fungovala ťažba Keltov. Z rokov 1614 a 1648 sa zachovali iba dva záznamy, ktoré dokumentujú 700, respektíve 621,65 gramov, získané ryžovaním. Zlatonosné ryžoviská pozostávajú z pliocénnych a kvartérnych naplavených kuželov, pôvodne uložených na okraji povodia. Hlavnými zložkami sedimentov sú zle vytriedené, silno hlinité štrky a hlina. Pozostatky historických pilierov zlatonosných štrkových sedimentov obsahujú v priemere 0,6 g / m3 zlata, boli však tiež nájdené obohatené časti až o 3,35 g / m3. Zlato sa získalo z mineralizácie žíl pri Chvojnici, ktorá bola umiestnená vo variských granitoidoch, ortorulách a migmatitoch kryštalického jadra Malej Magury. Kremeň-karbonátové žily hrubé od niekoľkých cm do 2 m sledujú puklinovú štruktúru v metamorfovaných horninách a majú krátky vertikálny rozsah. Hlavnými rudnými minerálmi sú Fe, Pb a Sb sulfidy a sulfosoli. Mikroskopické zlaté kryštály s rýdzosťou 880 sú umiestnené v kremeňoch, zatiaľ čo drobné zlaté inklúzie v sulfidoch majú nižšiu rýdzosť.
ZLATO NA SLOVENSKU, František Bakoš, Martin Chovan, Peter Žitňan a kol.